Krakov (poľ. Kraków, IPA [], presnejšie Stołeczne Królewskie Miasto Kraków – Kráľovské hlavné mesto Krakov; ) je druhé najväčšie mesto Poľska. Zároveň je hlavným mestom Malopoľského vojvodstva. Má rozlohu, žije tu 780 981 obyvateľov a v metropolitnej oblasti viac ako 1,7 milióna (2017). Staré mesto je charakteristické početnými historickými stavbami (komplex stredovekých a renesančných budov Starého mesta, hrad Wawel, tržnica Sukiennice). Sídli tu Jagelovská univerzita či Poľská akadémia vied. Metropola južného Poľska leží na hornom toku rieky Visla.
Katedrála na Wawelskom návrší
Mesto Krakov vzniklo približne okolo roku 800 ako obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia je mesto súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol vybudovaný hrad Wawel a mesto sa stalo súčasťou Poľska (okolo 999). Od roku 1038 je Krakov sídelné mesto Poľska. Mesto prekvitalo v 14. – 16. storočí, kedy bolo členom hanzy, hlavným a od 1320 korunovačným mestom Poľska s prvou poľskou univerzitou (založenou 1364) a známou výrobou súkna. V roku 1596 sa hlavným mestom stala Varšava, ale Krakov ostal korunovačným mestom. V 17. – 18. storočí nastal úpadok. Od roku 1795 mesto patrilo Rakúsku, len v rokoch 1809 – 1815 bolo súčasťou Varšavského kniežatstva a v rokoch 1815 – 1846 hlavným mestom Krakovskej republiky. Po potlačení krakovského povstania bolo opäť pričlenené k Rakúsko-Uhorsku. V roku 1914 sa tu organizovali poľské légie. Od roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po druhej svetovej vojne sa Krakov stal významným priemyselným strediskom Poľska – Nowa Huta je najväčší metalurgický závod v Poľsku.
